Bankovanie

Liečenie bankami je metóda založená na prikladaní sklenených okrúhlych nádobiek - baniek - nahriatych vzduchom, pri ochladzovaní ktorého sa vytvorí podtlak Táto metóda je veľmi stará, známa už v staroveku a je používaná nielen na potláčanie bolestí pohybového aparátu, ale aj na zmiernenie vnútorných ťažkostí.
O liečení bankami sa zmieňuje už v roku 120 slávny rímsky lekár Galenus. Paracelsus v prvej polocivi 16. storočia napísal: "Kde príroda spôsobila bolesť, tam nahromadila škodlivé látky. Pokiaľ nie je sama schopná tieto látky odstrániť, musíme jej prísť na pomoc a urobiť v týchto miestach umelý otvor". Bankovalo sa všetkými predmetmi, v ktorých sa dá dosiahnuť podtlak. V Afrike to boli kalebasy, v Indii upravené bambusové rúrky, starí Germáni používali kravské rohy. V stredoveku bola metóda liečenia bankami veľmi rozšírená. V 19. storočí ju propagoval významný nemecký lekár Hufeland, ktorý ju systematicky aplikoval aj pri chorobách vnútorných, napríklad pľúcnych a srdcových. Počiatkom 20. storočia sa bankovanie vracia do rúk laických liečiteľov. Banky sú aplikované predovšetkým na chrbte, výnimočne inde. V súčasnosti sa znovuobjavuje význam bankovania.