[zvedavamt33]

Zamyslime sa nad významom slova odpustenie.

To slovo neznamená, to, čo sa nám obvykle pod ním vybaví. Náš mozog nám začne vnucovať rôzne asociácie s hodnotením viny. Máme tendenciu súdiť, či priestupok voči nám nebol príliš veľký, či sa dá odpustiť. Ale poznáme „nesúďte, aby ste neboli súdení“. Takže odpustiť znamená pustiť, pustiť von zo seba. Zo svojich myšlienok, zo svojho srdca. Navždy sa rozlúčiť s emóciami, ktoré vyvolali činy toho človeka, ktorý nám ublížil. Napraviť, alebo zmeniť minulosť sa nedá, aj keby nespravodlivosť bola akákoľvek veľká. Jediné, čo môžeme urobiť, je ochrániť sa pred ňou dnes. Odpustiť.Povedať v duchu alebo nahlas  „odpúšťam ti“ znamená konštatovať, že už nemá žiadnu moc nad nami, nad našimi myšlienkami, nad našimi pocitmi, nad našim životom. Pokiaľ nedokážeme odpúšťať, nemôžeme byť šťastní. Šťastie je ako bezoblačné nebo a v našich silách je rozohnať mraky, alebo naopak ich zhromažďovať. Zase máme slobodu voľby. Môžeme  urobiť z „komára somára“. Všetko záleží na tom, ako sa postavíme k tomu, čo sa stalo, nie na tom, čo sa skutočne  stalo. Krivdy a urážky nie sú negatívna skúsenosť, tou je chovanie a myslenie, ktoré sme vnútili sami sebe. Krivda je ako choroba. A my namiesto toho, aby sme ju z organizmu odstránili, začíname si ju pestovať. Premýšľame o nej a všetko ostatné odsúvame na druhé miesto, veď sa nedá premýšľať o niekoľkých veciach súčasne. Pre tieto myšlienky začína trpieť najprv naše obvyklé chovanie, potom to prechádza do chronického stavu, navždy sa usadzuje v našom organizme, mení jeho podobu, a spätne nás robí nešťastnými a zraniteľnými. Ten kto nám ublížil sa zrazu stáva najdôležitejším človekom v našom živote, veď premýšľame iba o ňom, o jeho slovách a činoch.

Časom sa zmení naša osobnosť a nahromadené krivdy vyvolávajú namiesto normálneho ľudského stavu harmónie a duševnej pohody, pokoja, stavy horkosti, rozčarovania, prázdnoty. Ale to všetko si so svojim životom robíme sami. My do seba dobrovoľne vpúšťame všetky tie negatívne emócie. Pretože krivda je choroba „duše“, vyriešiť ju môže len duša. Rozumom si treba uvedomiť a pochopiť, čo je treba urobiť, ale - od pustiť –sa dá len srdcom. Aby sa dostavil pocit ľahkosti, radosti šťastia a energie. Ak tento proces nedokážeme sami, neberme to na ľahkú váhu a vyhľadajme pomoc. V živote by sme sa mali naučiť zbavovať sa neužitočných vecí, nepotrebných pocitov, akéhokoľvek haraburdia.